Píše sociológ z SAV Robert Klobucký
Zdôvodňovať škrtanie rozpočtu Slovenskej akadémie vied odvolávaním sa na reformu ESO a tvrdením, že ide o snahu o efektívnu, spoľahlivú a otvorenú verejnú správu, je bizarné.
Pred štyrmi rokmi (23. augusta 2010) som v rovnomennom texte na tomto mieste protestoval proti plánovanému zníženiu rozpočtu SAV o asi desať percent. Vrcholila kríza a rozpočet SAV vtedy chcela krátiť Radičovej vláda, pričom tieto reštriktívne opatrenia boli verejnosti prezentované ako znižovanie byrokracie a prepúšťanie nadbytočných štátnych úradníkov.
Súčasná vláda si pri svojom likvidačnom návrhu rozpočtu pre SAV na rok 2015 i napriek plánovanému hospodárskemu rastu tieto argumenty prisvojila a podľa vládneho návrhu by mala SAV dostať o 17 percent menej ako v tomto roku.
Zdôvodnenie je ešte bizarnejšie ako v roku 2010: plánované škrty v SAV (ktoré by znamenali prepustenie približne päťsto pracovníkov) sú navrhované v súvislosti s programom ESO ministerstva vnútra, ktorý má zabezpečiť „efektívnu, spoľahlivú a otvorenú verejnú správu“ a hlavnou myšlienkou tejto reformy je redukovanie štátnej byrokracie, zlučovanie inštitúcií a zjednodušenie vybavovania vecí fyzických a právnických osôb na úradoch.
Iste, SAV by bola podľa takéhoto rozpočtu jednoducho vybavená, pretože tento škrt by znamenal nielen hromadné prepúšťanie, ale i ohrozenie prebiehajúcich európskych i domácich projektov. Ťažko si však predstaviť, ako budú takto zlúčené a oklieštené ústavy SAV v duchu reformy ESO poskytovať občanom služby v integrovaných klientskych centrách...
