Keby Európska únia zvládala aj iné veci tak ako marketing, mala by dávno po hospodárskej kríze. A aj ten energeticko-klimatický balíček, na ktorom sa summit lídrov v piatok dohodol, by sa tešil väčšej dôvere.
Že čo s tým má marketing? Len toľko, že po tom, čo sa pred stretnutím lídrov množili v médiách poplašné správy, akože „summitu hrozí krach“, „klimatická dohoda v nedohľadne“ (a podobne), vyzerá zrazu náhly kompromis, ktorý ohlásil van Rompuy, ako víťazstvo a veľký úspech. Akože: No vidíte, naši skvelí lídri sú na výške čias. Potlačili prízemné egoistické záujmy a našli prienik medzi potrebami planéty a prosperity.
Na kvalite dohody o 40-percentnom znížení emisií, zvýšení podielu zelenej energie na 27 percent a 27-percentných úsporách - to všetko do roku 2030 – dramatizácia, isteže, nemení zhola nič. Aj tento happy end, ako už niekoľko predchádzajúcich, však prekrýva zásadné otázky. Napríklad tú, či lídrovstvo Európy v boji so zmenami klímy, ktoré ako prínos dohody vyzdvihla Merkelová, nie je privysokou cenou za dobrý pocit.
