Autori sa lúčia bez hlbšej reflexie situácie. Penta zatiaľ nevlastní ani jednu akciu vydavateľstva.
V duchu minulotýždňových rozlúčok niektorých externých autorov by som mal začať tento stĺpček tým, že sa lúčim, že je to posledný raz, že odchádzam, že už viac nebudem, že nechcem písať do toho znásilneného SME, ktoré poskytuje dvadsaťdva rokov slobodný priestor novinárom.
Bol by to šiesty text v tejto domino línii a vyznieval by už aj trochu komicky, ak by situácia nebola príliš vážna.
Autori sa totiž lúčia bez hlbšej reflexie situácie. Jeden z nich dokonca v úvode textu spomína Ježíka a mňa ako zakladateľov novín, ale kým dorazí k záveru, vytratím sa, akoby som nereprezentoval žiadny postoj.
Martina Bútoru si vážim, a tak mu volám, či si uvedomuje, že Penta zatiaľ nevlastní ani jednu akciu vydavateľstva a že v tomto spore sú už tri strany - Penta ako kupujúci, ktorému sa bránime, menšia časť redakcie, ktorá odchádza do vlastného projektu, a ďalších vyše 500 zamestnancov spolu so mnou, ktorí zostávame a bojujeme.
Áno, je to situácia ako z tuctového hollywoodskeho filmu: silná investičná skupina platí veľa a tlačí sa do dverí slobodného média, my sa snažíme neprehrať, ale niektorí naši autori utekajú od nás skôr, než je dobojované.
Verím, že nakoniec to ustojíme a že napriek móde lúčenia budeme aj naďalej garantovať novinárom slobodný priestor v objektívnych novinách. Ako hovorieval Karol Ježík: SME kritický a nezavislý denník. Sme a budeme.
