Píšu Hrishabh Sandilya a Dany Shoham
Ktoré krajiny okrem západoafrických sú najviac ohrozené epidémiou eboly? Väčšina epidemiológov nemá veľké obavy o rozvinutý svet s efektívnymi karanténnymi opatreniami, ba ani o riedko osídlené rozvojové štáty. V oboch skupinách krajín by sa dal výskyt eboly ľahko udržať pod kontrolou. No veľké a husto osídlené oblasti s nedostatočnými mechanizmami kontroly choroby sú veľmi zraniteľné.
Stačí jediný človek
India so svojou veľkou populáciou emigrantov, vysokou hustotou miest a nedostatočnou infraštruktúrou verejného zdravotníctva by bola pri prípadnom rozšírení vírusu eboly postihnutá najviac. Jej väzby na západnú Afriku sú úzke a siahajú cez celé minulé storočie - v západoafrickom regióne žije takmer 50-tisíc Indov či osôb indického pôvodu.
Medzi mestami Akra, Lagos, Freetown, Monrovia alebo Abidžan a Dillí, Bombaj, či Kalkata denne lietajú desiatky ľudí. Na všetkých medzinárodných letiskách v zasiahnutých oblastiach síce existujú výstupné kontroly, ale vzhľadom na inkubačnú lehotu vírusu by čerstvo nakazený človek mohol bez príznakov absolvovať cestu do Indie bez toho, aby aktivoval bezpečnostné opatrenia.
Naša čerstvá osobná skúsenosť z letiska v Dillí ukázala, že vládou požadované vstupné kontroly sa vykonávajú len voľne a mnohí pasažieri odchádzali z terminálu s vyplnenou informačnou kartou o ebole, ktorú mali odovzdať imigračným úradníkom. Zdá sa nepravdepodobné, že si indická vláda dokáže udržať prehľad o všetkých osobách prilietajúcich zo západnej Afriky.
Hustota obyvateľstva v indických megamestách dosahuje až desaťtisíc osôb na kilometer štvorcový a rovnaká môže byť aj v ďalších, kde rýchlo vyrastajú slamy, v ktorých žije bezpočet prisťahovalcov z vidieka. Výdavky na zdravotnícku infraštruktúru sú žalostne nedostatočné a nedokážu držať krok s rastúcou populáciou.
Väčšina zdravotníckych zariadení mimo veľkých miest zas nedokáže zabezpečiť nič iné ako základnú starostlivosť. Z údajov Svetovej banky vyplýva, že v Indii v súčasnosti pripadá na desaťtisíc ľudí 6,5 lekára, 13 zdravotných sestier a deväť nemocničných lôžok - to je necelá polovica celosvetového priemeru a oveľa menej, než odporúča Svetová zdravotnícka organizácia.
