Offenbach am Main, 25. 10. 2014
Milý Ivan,
desať rokov som Ti nepísal, prepáč odmlku. Kde si teraz, tam si ani akokoľvek bohatí nič nekúpia. Ani predplatné, ani po(d)platné. Nič.
O pozemskom svete iba toľkoto:
Drahý futbalista hryzie, politik klame, z Ukrajiny ukrajujú, štatistika sa lepší, ale stámilióny detí stále zomierajú od hladu, pitnej vody ubúda. Mor menom ebola sa šíri. Naďalej si nevšímame to pod nami a zanedbávame to nad nami. Utečenci sa topia, nepotopených zavracujú a ľudia túžia po dôstojnom živote. Výroba zbraní a zavádzajúcich informácií prosperuje ostošesť. Väčšinu ľudstva, ženy, obrezávajú a znásilňujú, bol by si prekvapený kde všade. Pribúda sudcov nevediacich, nechcúcich alebo prehovorených, súdiacich nespravodlivo, ale podľa práva, ktoré je, aj Deklarácia ľudských práv je. Odhadzujeme ešte jedlé potraviny. Ľudia sa na ulici zhovárajú sami so sebou, telefonujú. Islamisti sa zamilovali sami do seba bez ohľadu na zvyšok sveta. Je to o svete nevládnucich vládcov, o tyranoch, o mravcoch, o nás všetkých.
SME ešte ľudia? Sme a budeme čoraz viac. Dlhú chvíľku trpezlivého snaženia, ale iste.
