Píše Matúš Mišík z Katedry politológie
Univerzity Komenského v Bratislave
Maroš Šefčovič získal v Európskej komisii mimoriadne dôležitý post. Splneniu jeho cieľov na jednej strane prajú nové okolnosti po kríze na Ukrajine, ale nebude jednoduché presvedčiť všetky členské krajiny Únie.
Vymenovanie Maroša Šefčoviča za podpredsedu komisie je dobrá správa nielen pre Slovensko, ale pre všetky východoeurópske členské štáty. Čaká ho však veľmi náročná úloha.
Maroš Šefčovič úspešne zvládol už druhé „grilovanie“ v Európskom parlamente a stal sa podpredsedom Európskej komisie pre Energetickú úniu. Nahradil tak slovinskú kandidátku, bývalú premiérku Alenku Bratušekovú, ktorá sa na tento post nominovala sama, čo bolo jedným z jej posledných rozhodnutí v úrade.
Zvládnuť prípravu na úplne novú tému za niekoľko dní (prvé vypočúvanie v Európskom parlamente bolo na post komisára pre dopravu a vesmír) bola určite veľká výzva. Energetika na úniovej úrovni totiž v súčasnosti pozostáva z mnohých oblastí, ktoré sú úzko prepojené s rôznymi agendami – od obchodu a voľnej súťaže cez zahraničnú politiku až po tému životného prostredia.
Náš zástupca v Európskej komisii určite využil skúsenosti z predchádzajúceho pôsobenia na poste podpredsedu komisie, keď mal na starosti koordináciu medzi jednotlivými inštitúciami Európskej únie. Schopnosť úzkej spolupráce s komisármi sa mu určite zíde aj počas výkonu jeho novej funkcie.
Na rozdiel od pôvodne nominovaného postu „radového“ komisára pre dopravu a vesmír bude Šefčovič ako podpredseda pre Energetickú úniu súčasťou užšieho vedenia Komisie. Z tejto pozície bude musieť koordinovať aktivity niekoľkých komisárov.
