Píše analytik INESS Ján Dinga
Ak by sme na to pristúpili, ohrozený by bol solidárny sociálny systém. A prví na rane by boli zdravotne postihnutí.
Zverejnenie štúdie INESS s názvom Rómovia a sociálne dávky, v ktorej konštatujeme, že dávky pre Rómov nemožno považovať za príčinu vysokého deficitu verejných financií, sa stretlo s veľkým ohlasom aj vášnivými reakciami.
Naším úmyslom nebolo tvrdiť, že Rómovia nie sú proporčne významnými príjemcami sociálnych transferov. Sú. Chceli sme upozorniť na mýty o tom, že Rómovia prejedajú veľa peňazí, a tak nezostávajú zdroje na riešenie dôležitejších problémov. Nemá to totiž oporu v číslach.
Príčinou zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia v posledných rokoch ani zďaleka nie sú dávky pre Rómov, ale vláda, ktorej výdavky z roka na rok stúpajú aj napriek rečiam o šetrení.
Vo verejných financiách sú totiž kľúčové proporcie: dávka v hmotnej núdzi so všetkými príplatkami tvorí len jedno percento objemu verejných financií. Kým na dávku v hmotnej núdzi pre mnohodetné rodiny dávame ročne zo spoločného 17 miliónov eur, deficit verejných financií v tomto roku dosiahne takmer 2200 miliónov eur.
Dávky v hmotnej núdzi, rodinné príspevky a invalidné dôchodky prúdiace do okresov s dvoma tretinami rómskej populácie sme odhadli približne na 580 miliónov eur ročne. No výdavky verejnej správy len v tomto roku vzrastú o vyše 800 miliónov eur. A za to veru Rómovia nemôžu.
