Píše ekonóm Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV
Pre budúcnosť našej krajiny sú kľúčové investície do ľudského kapitálu. Portugalsko nech nám je príkladom, čo sa môže stať, ak sa nám to nepodarí.
Eurostat poupratoval čísla o veľkosti verejného dlhu a hrubého domáceho produktu. Podiel dlhu na HDP už nie je väčší, ale menší ako 55 percent, aj keď iba o chlp. Vláda tak už nemusí konať podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti a predložiť na rok 2015 návrh rozpočtu, v ktorom sa zastavuje rast verejných výdavkov.
V predvolebnom roku je to dar z nebies. Formálne prestáva platiť povinnosť prísne šetriť. Vláda môže znovu míňať. Populárnou témou je napríklad zvyšovanie platov učiteľov.
Metodické zmeny v štatistike národných účtov nám poskytli ironickú lekciu o tom, akú hodnotu majú rôzne (nepochybne dobre mienené) percentuálne limity umravňujúce verejný dlh. Rôzne mystické čísla (50, 55 či 60 percent HDP) nie sú zraniteľné len metodickými zmenami v štatistike. Rovnako s nimi môže zamávať aj vývoj cien či úrokov zo štátnych dlhopisov.
Smutný príbeh Portugalska
Najzraniteľnejšie sú však voči dlhodobým trendom v štruktúre ekonomiky a spoločnosti. Na pokraj bankrotu sa krajina nemusí dostať iba vďaka výdavkovým orgiám gréckeho typu. Tesne k priepasti môže krajinu dostať aj podcenenie a/alebo nezvládnutie verejných investícií do hmotnej a nehmotnej infraštruktúry. Svedčí o tom smutný príbeh Portugalska, ktoré bolo pred dvoma desaťročiami európskym premiantom v ekonomickom raste.
Portugalská ekonomika vtedy rástla vďaka podobnému konkurenčnému modelu, z ktorého dnes „profituje“ naše hospodárstvo – nízke mzdy a nízke dane. Keď do Európskej únie vstúpila stredná a východná Európa s ešte nižšími mzdami a daňami, portugalský ekonomický stroj sa zastavil. Lacné výroby s nízkou pridanou hodnotou z krajiny odišli. Novú ekonomiku, založenú na poznatkoch, Portugalsko nedokázalo vybudovať. Chýbala mu predovšetkým dostatočná zásoba ľudského kapitálu – investície do vzdelania a výskumu.
