Píše riaditeľ Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Ctibor Košťál
V rámci kampane ku komunálnym voľbám možno hovoriť o problémoch, s ktorými sa v samosprávach stretávame, z troch základných pohľadov.
Prvým je pohľad na systémové nedostatky, ktoré ovplyvňujú spôsob, akým samosprávy fungujú. Priamo súvisia so zákonmi, ktoré schvaľuje vláda a prijíma Národná rada. Diskusia na túto tému však patrí skôr k parlamentným voľbám. Napríklad téma municipalizácie (spájania obcí) a vytvárania väčších územných jednotiek sa vracia ako bumerang pri každých komunálnych voľbách, aby po nich upadla do sladkého spánku na ďalšie štyri roky.
Druhý pohľad sa týka špecifických problémov v jednotlivých mestách a dedinách. Tie sú pre ľudí zrozumiteľné. Nedostavané štadióny, plavárne, prázdne priemyselné parky, nefungujúca doprava či vyľudňovanie a odchod mladých. Každé mesto či obec má problémy, ktoré ich odlišujú od ostatných. Čo ich v tejto súvislosti často spája, je existencia nášľapných mín z minulosti v podobe nevýhodných zmlúv, úverov, skrytých dlhov a personálnych nominácií na dôležitých miestach. Niektoré z nich sú riešiteľné rýchlo, niektoré sa ťahajú aj niekoľko rokov.
Tretí pohľad patrí systémovým zmenám, ktoré na lokálnej úrovni upravujú zvolení zástupcovia v komunálnych voľbách. Práve preto sme sa v rámci iniciatívy neziskových organizácií Správni kandidáti zamerali na tento rozmer a položili sme na stôl deväť konkrétnych opatrení, ktoré posunú slovenské samosprávy do 21. storočia.
Stretávame sa s kandidátmi a kandidátkami, ktorí reagujú na opatrenia so slovami: „Veď to by mala byť samozrejmosť.“ A bez problémov sa k nim prihlasujú. Žiaľ, skúsenosti z terénu hovoria, že to samozrejmosť nie je.
