Pred niekoľkými mesiacmi sa nakrátko objavil vo svetových a následne našich médiách drásajúci príbeh ruského plukovníka Jurija Budanova obvineného zo znásilnenia a vraždy Čečenky Elsy Kungajevovej. Novinári aj verejnosť sa spravodlivo rozhorčili nad vlečúcim sa súdnym procesom a neplechami ruských vojakov. To bolo všetko.
Médiá si potom nakrátko všimli čečenských civilistov, až keď teroristi obsadili moskovské divadlo. Od rukojemníckej drámy uplynulo vyše mesiaca a okolo čečenského konfliktu je znovu ticho. Len z času na čas presiaknu informačným embargom ruských úradov kusé správy o „začistkach“ dedín. Oblasť je novinárom neprístupná. Západní politici strategicky mlčia. V snahe neprovokovať nevyspytateľnú ruskú náturu sa téme vyhli aj predstavitelia NATO v rokovaniach s ruským ministrom zahraničia Igorom Ivanovom.
Nikto nepochybuje, že násilie páchané čečenskými militantmi na ruských vojakoch a predstaviteľoch čečenskej správy je neprípustné. Zaradiť týchto „bojovníkov za slobodu“ na zoznam teroristov však Spojené štáty váhajú.
