Píše vysokoškolský pedagóg Slávo Krekovič
Na nedávnej diskusii o mestskej kultúre a verejnom priestore v kultúrnom centre A4 zazneli od troch kandidátov na primátora Bratislavy pozoruhodné výroky. Všetci sa vyjadrili v tom duchu, že hlavné mesto vlastne nepotrebuje stratégiu rozvoja kultúry, keďže na nejaký rozvoj vraj ani nemá peniaze (plytvaniu verejnými zdrojmi sa tu venovať nebudeme).
Kultúrny život sa predsa deje sám od seba, prípadne ho organizuje samo mesto a to je fajn. V čom je teda háčik? Pokúsim sa ukázať, prečo je takéto uvažovanie pre budúcnosť miest a regiónov škodlivé.
Nerobme si ilúzie, socialistické dedičstvo v podobe nezreformovaných inštitúcií a archaických predstáv politikov o fungovaní kultúry je zrejme obdobné naprieč celou krajinou. Systémový prístup ku kultúre, kreatívnej ekonomike a ľudskému potenciálu asi nenájdete v programoch väčšiny primátorských kandidátov.
Absencia vízie a to, ako sa slovenské mestá stavajú k nenahraditeľným zdrojom v podobe tvorivých a talentovaných ľudí, ktorí majú byť vraj motorom kreatívnych miest v 21. storočí, je však až na výnimky v Európe ojedinelé.
