Píše bývalý generálny tajomník NATO Javier Solana
Západ uprednostňuje bezkoncepčné a krátkodobé riešenie aktuálnych problémov. Výsledkom sú často nepredvídateľné následky, ktoré nedokážeme ovplyvniť.
Žili sme v ilúzii. Svet roky veril, že prechod od jednopolárneho k multipolárnemu poriadku bude pokojný, usporiadaný a trvalý, pričom noví hráči ako Čína, Brazília či Turecko sa do tohto rámca mali zapojiť celkom pokojne a samovoľne. Ako veľmi sme sa mýlili.
Popritom ako prechod k multipolarite napredoval, medzinárodný poriadok sa stával čoraz nestabilnejším a napätejším. Globálna finančná kríza z roku 2008 priniesla neistotu a nedôveru, čím prerušila kľúčové trendy, akým je napríklad globalizácia.
No najväčším problémom je neschopnosť vyspelých krajín – inak architektov povojnového medzinárodného poriadku – formulovať príťažlivú stratégiu na vyrovnanie sa s globálnymi výzvami a zabezpečenie prechodu k novému medzinárodnému systému.
Od miestnej správy až po nadnárodné inštitúcie
Príčina tohto zlyhania je jednoduchá: Západ uprednostnil krátkodobé taktické záujmy pred dlhodobými strategickými víziami. Táto posadnutosť taktikou ovplyvnila vládnutie na všetkých úrovniach od miestnej správy až po nadnárodné inštitúcie, čo umožnilo hlavným aktérom nekoordinovane konať bez spoločných cieľov, ktoré by ovplyvňovali ich rozhodovanie.
Iste, existovali aj výnimky. Západ napríklad dosiahol istý pokrok vo vzťahu k iránskemu jadrovému programu. Lenže v iných oblastiach strategické uvažovanie zlyhalo. Konflikt na Ukrajine napríklad rozšíril priepasť medzi Ruskom a Západom. Snaha postsovietskeho Ruska o zapojenie sa do medzinárodného systému spojená s odmietaním modernizácie oživila revizionistický nacionalizmus založený na sférach vplyvu.
