Píše publicista Juraj Hrabko
Všetky inštitúcie, ktoré ju budú preverovať, sú totiž pod kontrolou strany a vlády.
Niet veľa prípadov, keď možno oceniť postup predsedu vlády, ak však už taká výnimočná príležitosť nastala, treba to urobiť hneď v úvode.
Takže – keď Robert Fico oznamoval rozhodnutie v súvislosti s kauzou nákupu CT prístroja v piešťanskej nemocnici, správal sa tak, ako sa premiér správať má. Prišiel, oznámil, odišiel a všetko bolo okamžite jasné. Inými slovami, k oceneniu stačia niekedy aj dve minúty a deväť sekúnd. Teda toľko, koľko trval jeho prejav.
Je nepochybné a nespochybniteľné, že keď premiér požiada ministerku zdravotníctva Zuzanu Zvolenskú, aby sa vzdala funkcie, tak to aj urobí.
Rovnako to bolo s jeho požiadavkou na predsedníčku dozornej rady a podpredsedníčku parlamentu Renátu Zmajkovičovú, ponorenú v piešťanskej nemocnici až nad uši.
Na veci nič nemení, že želanie predsedu strany a vlády bolo vypočuté preto, lebo vypočuté byť muselo. V opačnom prípade by si obe súdružky veľmi pohoršili, odhliadnuc od toho, že vo funkciách by skončili, aj keby sa – ľudovo povedané - postavili na zadné.
Pod dozorom strany a vlády
Isteže, keby nebolo pred voľbami, nasledovalo by zrejme tradičné vyhnitie či zametenie kauzy pod koberec. Tak, ako to s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou uvidíme po ukončení vyšetrovania všetkými aktérmi - počnúc Úradom pre verejné obstarávanie cez Najvyšší kontrolný úrad či poslanecké prieskumy a Generálnou prokuratúrou končiac. Aj preto, lebo všetky sú pod dozorom strany a vlády.
Politická zodpovednosť bola vyvodená a na viac v tejto chvíli niet – napokon, nie je to až tak málo. Najmä ak adeptov na odchod z funkcií zostáva stále viac vrátane tých, ktorí obchod za milión vymysleli a zrealizovali. Pritom platí, že keď museli odísť „až“ podpredsedníčka parlamentu a ministerka, chápadlá sú prisaté naozaj vysoko.
