Mám tu iba jednu priateľku a doma som ich mala dvadsať. Keď mi je zle, kto mi pomôže? sťažuje sa 17-ročná Češka vo švajčiarskom gymnáziu. Vysvetľujem jej: Priateľstvo nemá vo Švajčiarsku takú vysokú hodnotu a nie je chápané ako sebaobetovanie. Dievčaťu vyhŕknu slzy.
Koľko emócií som videla na mojich besedách o migrácii v školách s vysokým počtom prisťahovalcov.
Čo sa tu najviac cení? pýta sa brazílsky chlapec. No predsa práca, odpovie mu spolužiak z Burundi a rozpráva, ako pred troma rokmi prešťastný nastúpil do lietadla. Pri pohľade na zasneženú krajinu stuhol. Či ten sneh je metafora? Ale veď sa raz roztopí. Peruánec povie smutne, ale aj pyšne: Treba sa prebíjať samému. Portugalčanka opisuje svoj nový život stručne: Na diaľku. Plač jej bráni, aby vysvetlila, či to myslí geograficky, alebo či ide o vzťahy s tunajšími.
