FÓRUM

Básne pre iných a smrť vo vlastnom náručí

Talentovaná poľská poetka Justyna Bargielska hľadá ľuďom a veciam miesto vo svete. V mene života, aj keď hovorí o smrti

Kniha týždňa / Píšeš báseň?

Básnickú tvorbu Justyny Bargielskej, ktorá patrí v Poľsku k najväčším literárnym talentom, pozná časť slovenskej čitateľskej obce vďaka českým prekladom. Fragmenty z jej diela vyšli v časopisoch A2, Souvislosti, Protimluv i v Antológii súčasnej poľskej poézie pražského vydavateľstva Fra. Ostravský Protimluv na tieto ukážky nadviazal a pripravil knihu s až trestuhodne nenápadnou obálkou a s lakonickým názvom Píšeš báseň? v preklade Lucie Zakopalovej, ktorá napísala aj obšírny doslov.

Láska ako vzdialenosť

Knižný výber Varšavčanky Justyny Bargielskej (1977), dva razy vyznamenanej Literárnou cenou Gdanska, nominovanej na ceny Nike, Silesius Paszport Polityki je prierezom štyroch vydaných básnických zbierok a autobiografických próz Obsoletky, ktoré názvom odkazujú na lekársky termín graviditas obsoleta, označujúci mŕtvy plod v maternici matky.

Pre Bargielsku je písanie poézie životná nevyhnutnosť, hoci, ako povedala v rozhovore pre literárny dvojtýždenník Tvar, patrí „ku generácii MTV, skratiek a klipov“. Okrem enormnej sústredenosti na vlastné písanie ju charakterizuje maximálna autenticita a otvorenosť. Akoby písala na zrkadlo zadýchané práve tým písaním.

Zverejňuje mätúcu neistotu: „Kam ja to vstávam a idem v tom svojom tele?“, „už neusínaš v hodinkách, ale zo šíreho poľa sa vraciaš plná okoloidúcich“; menšie denné a nočné úzkosti: „Sľuby, že spánok je temnejší než noc, že možno spať tak, aby som sa ničoho nedotýkala, dokonca ani vzduchu“; traumy, z ktorých najväčšou je neprebolená strata nenarodeného dieťaťa: „Istý čas som bola hrobom“.

Tento myšlienkový základ tvorí podstatu jej životného pocitu, určeného poznaním, že „našou láskou je vzdialenosť“, že všetko je nestále a pominuteľné tak ako je trvalé autorkino poznanie, že jednostaj čosi stráca, hoci straty sú mnoho ráz len iným slovom pre zabúdanie.

Nečakané paródie

Bargielska všetky ťažoby svojich intímnych zápasov navlieka na všadeprítomnú tematickú niť, ktorá sa vinie celou jej knihou: láska, smrť, materstvo a viera, pričom o týchto konštantách hovorí bez pátosu, civilne a občas skôr ako nebásniaci muž, než ako žena – poetka originálneho autorského prístupu. Ona sa síce sťažuje, že jej jazyk je nepresný či dokonca bezmocný („chcela som napísať ´žena kojaca´, ale napísalo sa mi ´žena pijúca´“), no súčasne ho spresňuje a splnomocňuje nevšednou obraznosťou: bezzubým dedom odkrojené kôrky „sa stáčali, akoby si chceli po opustení krajca dobre zapamätať jeho ovál, a vyzerali ako odpočívajúce hady“.

Autorka však ovláda aj skratku takpovediac prozaizovanej metaforickosti: „Zdalo sa mi, že som ti chcela čosi povedať, ale ty si mi povedala, aby som zmĺkla, lebo mi chceš čosi povedať.“

Jej výpoveď o sebe a o svete neraz pripomína zvláštnu kombináciu pomerne jednoduchých básnických obrazov s lexikou priameho účinku na čitateľov či poslucháčov a metaforických šifier s tomu zodpovedajúcimi formálnymi jazykovými prostriedkami. Oba striedané a rozvíjané princípy v Bargielskej básnických textoch účinkujú ako veľké zlomy, po ktorých sa zaskočený či dokonca dezorientovaný čitateľ na okamih ocitne akoby na neznámom mieste. Časom však na autorkinu hru privykne, ba vedome a rád sa stane jej súčasťou, keďže mu poskytuje všetko, čo od nej očakáva: zábavu, poučenie i napätie rýdzej estetiky, a to v otvorenom v dialógu, ktorý je pravým opakom toho, čoho sa Bargielska vždy a rada zrieka: poézie ako „vnútorného, uzavretého monológu básnikov“. Tomuto cieľu v konečnom dôsledku slúžia aj jej netradičné väzby, zvláštna skladba veršov, neologizmy, zvukomalebná asociatívnosť detského jazyka, nedopovedanosť či variácie návratných motívov.

Väčšinou temné básne a kratšie prózy (občas im nesvedčí silácke gesto či urozprávanosť), obsahujúce množstvo symbolov a podobenstiev, však Bargielska často presvetľuje sebairóniou a humorom. Alebo paroduje, a to vo chvíli, keď čitateľ skôr očakáva hovorový jazyk, ako povedzme v básni o hľadaní mŕtveho kocúra Pavla medzi panelákmi: „Potom prišiel z práce môj muž a bolo nám jasné, že Pavel sa v objekte v užšom zmysle nenachádza, a tak šiel manžel zistiť, či niekde neleží v objekte v širšom zmysle. Neležal.“

Nechceli by ste neexistovať?

Téma smrti u Bargielskej prekrýva všetky ostatné témy. Čiastočne je prítomná aj v úvahe nad vlastnou slinou, pustenou z balkóna, no vrcholí citátom starej spisovateľky: „Nútiť kohokoľvek existovať som už ako dieťa pokladala za hrozné zneužívanie moci. Skôr by sme sa mali každého pýtať, či by nechcel neexistovať.“ Alebo jej vlastnými veršami z básne Ako modlitba: „Isteže, niektorí plánujú zomrieť v mojom náručí, no ja stále nemám náručie, v ktorom by som chcela zomrieť... nuž zomriem vo svojom vlastnom.“

A predsa Bargielskej básne a prózy hovoria v prospech života, hoci nezvyčajným spôsobom. Napokon, ani ona nemá na výber, veď celý náš svet je založený na racionálnych odpovediach a zdôvodneniach, ktorým sa dá ľahko podľahnúť. No i vzdorovať. Samozrejmou vierou na spôsob Bargielskej. Jej poéziou, ktorú možno vnímať ako pokus o to, aby sa ľudia a veci v chaose sveta opäť dostali na svoje miesta, k svojmu aspoň dočasnému ukotveniu. Iste, ide o naskrze nedosiahnuteľný ideál, ktorý by nám bol úplne nanič, nebyť faktu, že o ňom môžeme napísať. Napríklad báseň, čo je najlepšia odpoveď na otázku Píšeš báseň?

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  2. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  6. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  9. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  10. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  1. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  2. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  3. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  4. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  5. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  6. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  7. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  8. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  9. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  10. Poslanci dnes dali jasne najavo, že plot na námestí nechcú
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 475
  2. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 6 432
  3. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 151
  4. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 6 027
  5. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 5 960
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 653
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 645
  8. 5 krokov k vlastnému bývaniu 4 271
  9. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 3 399
  10. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 2 887

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Fico pridáva zamestnancom, zaplatia to firmy. Pozrite sa, aké výhody majú ľudia získať

Príplatky za cestovanie za prácou či vyššia minimálna mzda.

KOMENTÁRE

Dočkáme sa ešte koalície Smeru s ĽSNS?

Za čiarou sú nielen Mizíkove dávne i nedávne výroky.

KOMENTÁRE

Danko si v Národnej rade otvoril čitáreň (Schutzov týždeň)

Smernicu z rezortu vnútra vyvinul sám Kaliňák.

Neprehliadnite tiež

KOMENTÁR TOMA NICHOLSONA

Náhodne správne odpovede k Severnej Kórei

Ako vždy pri Trumpovi je lákavé uveriť, že sa naučí, že ho jeho absurdné a nezmyselné reči časom prejdú a nahradí ich konštruktívnym dialógom s medzinárodnými partnermi.

PÍŠE ĽUDOVÍT ÓDOR

Aká je dividenda z dlhovej brzdy?

Dôveryhodné stropy na dlh môžu priniesť významné úspory. Z dlhovej brzdy tak profitujú súčasné i budúce generácie.

DNES PÍŠE NINA JASSINGEROVÁ

Krvavé jahody

Ľudia na Sibíri trpeli a vydávali svedectvá, aby sme sa na seba a do seba pozreli lepšie a hlbšie všetci. Do tej nezmernej temnoty a hrôzy, ktorej sme schopní.

PÍŠE JÁN MACHAJ

Fínska inšpirácia na našu depresiu

To, čo majú Fíni v porovnaní so Slovákmi navyše, je vízia budúcnosti v krajine, v ktorej sa narodili. Predstava o tom, ako sa človek môže doma realizovať.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop