Píše Fred Kaplan (1954),
americký novinár a spisovateľ
Amerika je opäť na Blízkom východe, podopiera nefunkčný režim, je chytená uprostred sektárskeho konfliktu, obklopená spojencami, ktorí toho veľa nerobia.
V posledných dňoch sme na Blízkom východe zaznamenali akési náznaky pokroku. Americké letecké útoky spomalili nápor islamistov na kurdské mesto Kobani na severovýchode Sýrie. A oslavovaná karavána kurdských bojovníkov si prebíja cestu Irakom, aby sa zapojila do bitky.
Ale dokonca aj keď Kurdi vytlačia Islamský štát z Kobani, čo to znamená v širšom kontexte? A čo sa stane potom? A aký výsledok by bol pre administratívu amerického prezidenta uspokojivý a ako by ho mohla dosiahnuť? Na tieto otázky neexistuje jednoduchá odpoveď, čo je tiež veľavravné.
Nakoniec podľahol
Keď prezident Barack Obama 10. septembra vyhlásil, že bude prenasledovať IS po celom Iraku (teda nielen tam, kde skupina ohrozovala amerických diplomatov) a dokonca aj v Sýrii, ozrejmil, že v centre jeho pozornosti zostane Irak.
Rozsah leteckých úderov v Sýrii mal byť obmedzený na prihraničné oblasti, aby džihádisti nemohli prechádzať sem a tam cez hranicu alebo hľadať útočisko. A skutočne, na začiatku dopadali bomby v Sýrii len na miesta, kde bojovníci IS prekračovali hranice.
Lenže už začiatkom októbra zhadzoval Obama viac bômb na Sýriu než na Irak. Čo sa stalo? Kobani, mesto na tureckých hraniciach, ktoré chcel IS dobyť. Spravodajstvo naznačovalo, že mesto rýchlo padne, miestnym Kurdom dochádzala munícia, turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan síce zhromaždil tanky, ale odmietol, aby sa pohli, takisto bránil tureckým Kurdom, aby prekročili hranicu a šli svojim sýrskym bratom na pomoc. Tak, aby odvrátil humanitárnu katastrofu, vyslal Obama drony a bojové lietadlá.
Bombardovanie nakrátko prinútilo milície IS, aby sa bránili a ustupovali. Ale potom sa, tak ako väčšina vynaliezavých armád (IS takou skutočne je), prispôsobili spôsobu bombardovania a pokračovali v boji. Ich rady doplnili tisíce bojovníkov, aby pomohli svätej veci tým, že budú bojovať proti americkým diablom, aj keby to malo znamenať smrť. (V skutočnosti je mučeníctvo súčasťou tejto výzvy.)
Zvyšovanie stávky
Náhle získal tento boj o málo známe mesto obrovskú symbolickú hodnotu. Kým IS hovoril svetu, že Kobani je rozhodujúca bitka na ceste k víťazstvu Islamského štátu, Obama, ktorý dal do stávky americké zdroje a kredibilitu, nemohol robiť nič iné, než považovať bitku rovnako za rozhodujúcu. Ak by Islamský štát vyhral, propagandisticky by to nesmierne dobre využil.
Obama tak zvýšil stávku nielen tým, že bombardoval IS, ale tiež tým, že poskytol zbrane a dodávky Kurdom. (Jedna z 28 vzdušných zásielok skončila v rukách džihádistov, ale všetky ostatné pristáli správne.) To je možno dôvod, ktorý posmelil irackých pešmergov, aby sa pripojili k boju. A ich pomoc nemusí byť márna.
