Píše analytik Václav Lídl
z Asociace pro mezinárodní otázky (AMO)
Ruské hospodárstvo má veľké problémy. Ešte viac ich prehlbujú politické rozhodnutia jeho lídrov, ktoré sú odvážnejšie, než umožňuje stav ruskej ekonomiky.
Putinov režim sa snaží udržať si svoju autokratickú vládu podobne ako cisári neskorého Ríma za pomoci hesla: chlieb a hry.
Zdá sa, že Kremeľ i do budúcnosti plánuje najrôznejšie geopolitické hry, najmä anexia Krymu totiž pomohla Vladimirovi Putinovi zvýšiť podporu nad hranicu osemdesiatich percent občanov Ruskej federácie.
Lenže skôr než nedostatok rozptyľujúcich hier môže proti režimu spoločnosť postaviť nedostatok chleba, inými slovami recesia či úplný pád hospodárstva.
Putin sa dostal k moci po hlbokej hospodárskej kríze v roku 1998. Mnohí vtedy boli ochotní čiastočne obetovať svoje slobody za hospodársku obnovu krajiny a zvyšovanie životnej úrovne. No po pätnástich rokoch sa obraz a skladba ruskej spoločnosti radikálne zmenili. Čoraz silnejšia stredná trieda sa stala najväčším odporcom nedemokratického a netransparentného spôsobu riadenia Ruska.
Stranu moci Jednotné Rusko podporujú predovšetkým nižšie vrstvy a štátni zamestnanci, ktorí sú od štátu priamo závislí. Najviac by sa mal Kremeľ obávať straty podpory práve štátnych zamestnancov. To sa môže stať vo chvíli, keď nebude schopný v plnej miere dodržať svoju časť nepísanej spoločenskej dohody - za tichý súhlas s režimom zvyšovať životnú úroveň obyvateľstva a posilňovať sociálny systém.
Katastrofa
Každý z faktov ako strmý pokles cien ropy, pád rubľa, rastúca inflácia, odlev kapitálu do zahraničia, priame a nepriame západné sankcie by mohol vyvolať stagnáciu ruského hospodárstva, no dohromady môžu viesť ku katastrofe.
