ovať sily. A aj preto znejú jeho tvrdenia neraz viac než šokujúco. Taktiež dokazujú, že sa tento politik ani trochu nezmenil - čo na srdci, to na jazyku.
Iste viacerých zaskočia Durayove slová, že Mikuláš Dzurinda pracuje na vytlačení SMK z vládnej koalície, ktoré však nevie podložiť žiadnymi argumentmi. Neurobil to ani pri tvrdení, že už pred voľbami existovali tlaky, aby sa bugárovci nestali súčasťou novovznikajúceho vládneho kabinetu. Alebo že Brusel sa pre Slovensko stáva tým, čím bola v minulosti Moskva. To je však len predohra v Durayovom opätovnom predstavení sa.
Hlavné dejstvo Duray venoval vlastnej strane. Výkonný predseda nabral svoju stranu takým spôsobom, aký skutočne na našej politickej scéne nemá obdobu. Tvrdiť, že SMK je vo vláde aj preto, že jej ide o naplnenie individuálnych a skupinových záujmov, je skutočne silná káva. Obvinenie, že Maďarom vo vláde ide viac o realizovanie svojich vlastných ekonomických záujmov, ktoré majú skôr mimostranícky pôvod, patrí k tým ťažkokalibrovým. Priznanie, že vaša vlastná strana pri snahe vyvážiť spoločenské záujmy tými hospodárskymi často prehráva, sa skutočne nehovorí len tak.
