Keď som v ten historický Deň D vyšiel z domu, zdalo sa mi, že centrum Trenčína v noci zasypala hrubá vrstva snehu. Všetko svietilo belobou, hoci bol koniec mája. Presnejšie nedeľa 26. mája 1946, deň prvých povojnových slobodných volieb. Netušili sme, že na dlhé desaťročia i posledných. Nestal sa, pravdaže, meteorologický zázrak na ich počesť. To len vápno, hlavný prostriedok vtedajšej volebnej agitácie.
Pekne v jednej ruke vedro a v druhej štetka a volebné heslá na domoch utešene pribúdali. Lenže konkurenční propagandisti pôvodné perly ducha horlivo prepisovali vlastnými. A demokratické vápno bolo rovnako biele ako komunistické, takže na mnohých miestach namiesto úderných bonmotov vznikali mierumilovné biele machule.
Preto si nepamätám, čím sa agitpropy dvoch hlavných strán usilovali presvedčiť voličov. Ďalšie dve ministraničky si ani nepípli. Ale by som neklamal, jedno heslo si predsa len dodnes pamätám. Jeho autor ho ako správny fanatik bez ohľadu na možný pád napísal až celkom hore na komín: „Iba vôl a pes volí KSS!“