Píše Zsolt Gál,
pôsobí na Katedre politológie UK
je poradcom predsedu poslaneckého klubu Most-Híd
Ako ukazuje aj príklad z Maďarska, raz vytvorené sociálne vymoženosti je neskôr skoro nemožné zrušiť. Majú značnú zotrvačnosť a ľudia si na ne zvyknú tak, že ich považujú za nárokovateľné základné právo, a nie za privilégium. A tak sa k tomu stavajú aj politici.
Tak konečne sme predbehli Západ, stali sme sa bohatšou krajinou ako väčšina členov Európskej únie. Aspoň v tom, že Slovensko si môže dovoliť financovať bezplatné cestovanie dôchodcov a študentov vo vlakoch.
Také chudobné národy ako napríklad Nemci, Briti alebo Švajčiari na to nemajú. A teda ak si švajčiarsky dôchodca chce vyskúšať, aký je to pocit cestovať zadarmo, bude musieť prísť napríklad na Slovensko.
To nie je žart, podľa pravidiel Únie totiž u nás zavedené výhody musia platiť nediskriminačne aj pre všetkých občanov Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a Švajčiarska. Dlhodobejšie skúsenosti s dôsledkami vlakov „zadarmo“ by sme teda márne hľadali na Západe, ale ani nemusíme ísť tak ďaleko, stačí skočiť k susedom za Dunaj.
Gyula to svojim dôchodcom dal, a už nikto nezobral
Drvivá väčšina členských štátov Európskej únie dáva seniorom rôzne zľavy na cestovanie vlakom, avšak takmer bez výnimky „len“ do 50 percent a väčšinou si na uplatnenie zľavy musia za peniaze kúpiť preukážku.
V Maďarsku však už (ľavicovo-liberálna) vláda premiéra Gyulu Horna zaviedla v roku 1997 plošné bezplatné cestovanie pre dôchodcov, a nielen na vlaky, ale aj na autobusy a MHD. Bola to súčasť sociálneho obratu po drastických úsporných opatreniach (takzvaný Bokrošov balíček v rokoch 1995 - 1996), ktoré zachránili Maďarsko pred bankrotom.
