Obraz pľutia, tak sa volá kniha zaoberajúca sa mýtom, spomienkami a falošnými príbehmi spojenými s vojnou vo Vietname.
Snaží sa nájsť pôvod príbehu, ktorý sa dnes spája s návratom amerických vojakov z vojny. „Veteránov po návrate na letisku v San Franciscu opľúvala protestujúca mládež. Príbeh opakovaný dookola. Ilustruje, ako bola pamäť a spomienky prepísané, modifikované, gumované“, vraví autor knihy Jerry Lembcke vo filme Sir! No, Sir!
Vidíme obrázky, na ktorých mladé hipisáčky pľujú na mužov na letiskovej ploche. Nasleduje ukážka z filmu Rambo: „Pľuvali na mňa a kričali, že som vrah žien a detí.“
Lembcke sa vydal po stopách tých pľuvancov. „Ja sám som bol vojnovým veteránom a zároveň aktivistom v protivojnovom hnutí a zdalo sa mi to nepravdepodobné.“
Malo to tri háčiky, dievčatá nepľujú, vojaci vracajúci sa z Vietnamu nepristávali na letisku v San Franciscu a bolo vylúčené, aby sa nejakí civilisti dostali na plochu alebo do zázemia vojenského letiska.
Vykonštruovaný, živený a účelovo používaný príbeh, vraví sociológ. Hľadal v novinách z konca 60. a začiatku 70. rokov, či nájde takýto prípad, nenašiel nič. Hľadal v archívoch, v dokumentoch o demonštráciách. Nič. Hľadal v súdnych spisoch. Či nejakí veteráni vyhlásili, že boli opľutí. Nič. „Naopak, čo vidíte na prvých stránkach novín z tých čias, sú vojnoví veteráni v uliciach, na čele protivojnových demonštrácií.“
