Žalmy a náreky, akí sú Slováci chudobní a o čo všetko ich obrali kapitalizmus a trh, sú evergreen (aj) novembrových dní. Žiaľ, jednou z vecí, ktoré sa po protikomunistickom prevrate ozaj nepodarili, je aplikovať viac súdnosti do hodnotenia osobnej prosperity.
Keby jej bolo, tak názory, že za totality bolo lepšie, resp. že niet veľkých rozdielov, by stáli úplne na okraji. Nestoja, hoci všetky ukazovatele, tvrdé i mäkšie, hovoria o prudkom materiálnom vzostupe za 25 rokov slobody. Pričom je len samozrejmé, že nie každej vrstve sa rovnako darilo. Aj keď pre robotnícke povolania, učiteľov či zdravotné sestry nie je sloboda ani objektívne príbehom bohatnutia, ich pocit upadania na sociálnom rebríčku vychádza z porovnania s inými profesiami, ktoré naopak na voľnom trhu zažili príjmový boom, alebo aspoň bohatli rýchlejšie než rast reálnej mzdy v celom národnom hospodárstve.
