Píše politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov
Vo volebnom správaní občanov pri výbere zástupcov do samosprávnych orgánov sa výraznejšie prejavujú prvky kontinuity než prvky zmeny.
Analyzovať výsledky komunálnych volieb niekoľko dní po ich vyhlásení a robiť na ich základe všeobecnejšie závery nie je ľahká úloha.
V bližšom zábere každého, kto sa pokúša o takéto analytické zhodnotenie, sa objavujú predovšetkým základné štatistické údaje, t. j. počty a podiely zvolených primátorov, starostov a poslancov podľa straníckej príslušnosti, ako aj výsledky vo väčších mestách, najmä v krajských, keďže volebné súboje v nich boli stredobodom mediálnej pozornosti počas celej volebnej kampane.
Úskalia pre analýzu
Fakt, že mestský poslanec v polmiliónovej Bratislave a obecný poslanec v Jesenskom v Levickom okrese so zapísanými 45 voličmi, respektíve primátor Košíc a starosta Bílkových Humeniec v Seneckom okrese so 167 voličmi figurujú v štatistikách ako rovnocenné jednotky, by však mal podnecovať k väčšej obozretnosti pri formulovaní záverov.
Takisto veľký podiel zvolených formálne nezávislých kandidátov skrýva v sebe rôzne štatisticko-analytické úskalia. Týka sa to napríklad roviny ozajstnej stranícko-politickej podpory, ktorá síce nemusí byť zachytená v štatistikách, ale v realite môže byť prvoradým faktorom (ako napríklad v prípade formálne nezávislého Milana Ftáčnika, ktorého podporovala najsilnejšia strana). Týka sa to aj ideového a politického profilu nezávislých kandidátov, z ktorých mnohí svojho času boli členmi politických strán a napriek účasti vo voľbách v pozícii nestraníckych kandidátov svoje väzby na stranícku politiku úplne neprerušili.
Ako produktívny pri podrobnejšej analýze sa napríklad javí rozbor ukazovateľa, ktorý by charakterizoval počty obyvateľov sídiel „spravovaných“ starostami a primátormi zastupujúcimi jednotlivé strany, respektíve nezávislými (nestraníckymi) starostami a primátormi. Tam by sa mohla ukázať reálna sila strán, respektíve ich predstaviteľov v miestnej samospráve.
Aby to bolo názornejšie: jeden nezávislý Ivo Nesrovnal z tohto pohľadu vychádza ako silnejší samosprávny „manažér“ než desiatky starostov z hocijakej politickej strany vrátane Smeru-SD, a zase jeden „smerácky“ Richard Raši – silnejší ako desiatky nezávislých starostov. Na spracovanie podobnej analýzy je potrebný čas určite dlhší než niekoľko dní po oznámení volebných výsledkov.
Vychádzajúc zo základných údajov o volebnej účasti a podieloch nominantov strán a nestraníkov medzi zvolenými zástupcami samospráv (primátormi, starostami a poslancami) môžeme poukázať na určité charakteristiky volebného správania občanov SR a spôsobu, akým pristupujú k výberu kandidátov.
Stabilné vzorce volebnej účasti
Dlhodobo udržiavanou volebnou účasťou tesne pod hranicou 50 percent (48,3 v roku 2014, 49,7 percenta v roku 2010, 47,7 percenta v roku 2006 a 49,5 percenta v roku 2002) demonštrujú občania SR pomerne vysokú dôležitosť komunálnych volieb. Účasť v komunálnych voľbách je síce zhruba o 10 percent nižšia ako v parlamentných voľbách, ale je zhodná s účasťou v prezidentských voľbách a omnoho vyššia než účasť vo voľbách orgánov samosprávnych krajov a voľbách do Európskeho parlamentu.
