Je otázkou na dlhé zimné večery, či čo do presahov na politickú scénu úder na košickú expozitúru Smeru zatieňuje komunálne voľby, alebo zostane len poznámkou pod čiarou dejín.
Aj keď celoslovenský výsledok Smeru je nominálne dosť dobrý na to, aby sa komunikoval ako výhra, analyticky sa nedá celkom ako výhra aj brať. Trochu áno, celkom nie. Nižší počet hlasov potrebných na zvolenie v menších obciach a ústup z pozícií v krajských a väčších sídlach dávajú aj so ziskom 900 starostov a päťtisíc zastupiteľov Smeru len zmiešaný obraz. Skrášľuje ho akurát nevýrazné až biedne vystúpenie opozície, ktorá strácala naprieč Slovenskom.
Lenže pozor. Odlev hlasov od SDKÚ a spol. do klubu nezávislých ešte neznamená, že do volieb, v ktorých nezávislí neúčinkujú – napríklad parlamentných - sú terajšie straty automaticky prenositeľné. Naopak, vezmime si len takého Nesrovnala. S jeho históriou a politickou DNA je vysoko dôvodný predpoklad, že vo voľbách, v ktorých by (kvázi) nezávislého (Nesrovnala) nebolo, väčšina jeho elektorátu by skôr volila doprava než „smeráka“.
