Píše podpredseda SaS Ľubomír Galko
Valcujúca parlamentná väčšina sa neštíti krokov, nad ktorými by plesal aj Vladimír Mečiar, preto má význam obrátiť sa na ulicu.
Roman Pataj nazval moje vyjadrenie k odstúpeniu Pavla Pašku z postu predsedu parlamentu najtrápnejším zlyhaním opozície. Za hanebný označil môj výrok, že smeráci sa neboja opozície, ale ulice a že sa na ňu v akútnych prípadoch obrátime.
Rád by som pripomenul zásadnú vec. Smer po parlamentných voľbách neovládol len Národnú radu, ale celý štát vrátane inštitúcií, ktorých poslaním je kontrolovať výkon moci.
Najvyšší kontrolný úrad dodnes nemá predsedu nominovaného opozíciou, šéfku Úradu pre verejné obstarávanie vybrala vládna strana a Generálnej prokuratúre šéfuje Ficov spolužiak. Tajné služby, polícia, všetko je pod kontrolou jediného straníckeho centra. O zharabinizovanej justícii škoda hovoriť.
Valcujúca parlamentná väčšina sa pritom neštíti krokov, nad ktorými by plesal aj Vladimír Mečiar – vopred škrtá opozičné návrhy zákonov, neotvára mimoriadne schôdze neschválením ich programu, o kľúčových problémoch spoločnosti odmieta v parlamente čo i len hovoriť.
