Na budove Národného múzea v Prahe visí obrovský plagát s portrétom Václava Havla. Fotografia je taká veľká, že ju vidno až z polovice Václavského námestia.
Prvý porevolučný prezident je v Česku ikona. Nielen on, ikonickým sa stáva aj samotný 17. november a ktokoľvek sa snaží o iný pohľad, schytá to surovým vajcom do tváre. V Prahe sa demonštranti mimoriadne vybláznili a na Slovensku sa na november skoro zabudlo. Čo Čechov dosť udivuje.
Niektorých ľudí dodnes udivuje aj to, že sa Československo rozdelilo a veria, že by to vtedy v referende dopadlo určite inak.
„Dopadlo by to rovnako, aj keby v referende boli ľudia proti,“ odpovedal som minulý týždeň na jednej „novembrovej“ akcii uvedomujúc si, že tým spúšťam ďalšiu diskusiu a budem musieť dookola vysvetľovať veci, ktoré Česi aj tak veľmi nepochopia.
Tentoraz som však mal poruke dobrý argument, a to výsledky štúdie českej Akadémie vied a bratislavského IVO.
Sociológovia sa zaoberali vzťahom Čechov a Slovákov k novembru '89, no výsledky ukázali aj česko-slovenské rozdiely v pohľade na historické udalosti a osobnosti. Teda vlastne niektoré z dôvodov, prečo sa Československo tak či tak muselo rozdeliť.