Píše Ľubomír Martin Ondrášek,
absolvent Harvardovej a Chicagskej univerzity,
zaoberá sa otázkami náboženstva, etiky a politiky
Jednou z požiadaviek novembra '89 bola odluka cirkví od štátu. Požiadavka nebola antagonistickým výkrikom proti cirkvám a ich zasahovaniu do vecí štátu, naopak, jej zámerom bolo zabezpečiť cirkvám náboženskú slobodu. Požiadavka bola v tomto zmysle splnená a dnes majú všetky registrované cirkvi možnosť spravovať si vnútorné záležitosti bez zásahov zo strany štátu a môžu tiež slobodne pôsobiť vo verejnom priestore.
Najmarkantnejší dôvod, prečo sa v súčasnosti mnohí domnievajú, že odluka cirkví od štátu akoby nenastala, je, že trón (štát) a oltár (cirkev) sú stále navzájom prepojené pupočnou šnúrou priameho financovania (väčšiny) registrovaných cirkví zo štátneho rozpočtu. Súčasný model financovania má – štvrťstoročie po revolúcii – relatívne vysoký počet odporcov. Navyše, iba ťažko by sme hľadali informovanú osobu, ktorá by ho považovala za ideálny alebo najlepší možný.
