FÓRUM

Prečo Boh nemôže zbaviť svet bolesti

KNIHA TÝŽDŇA / JEDNOU ZA ŽIVOT Jednou z tém Novotného poviedok je skutočná cena bolesti či smrti v ľudskom živote

KNIHA TÝŽDŇA / JEDNOU ZA ŽIVOT

Jednou z tém Novotného poviedok je skutočná cena bolesti či smrti v ľudskom živote

Česká literatúra stále čerpá z bohatých zdrojov prednovembrového samizdatu. K jej výrazným autorom patril aj prozaik a filozof Jan Novotný (1944), fyzik i stály fejtonista olomouckého dvojmesačníka pre kultúru a dialóg Listy.

Jeho dobásnenie Krstu svätého Vladimíra, čiže desiatich spevov básnickej skladby K. H. Borovského, ktorú tento básnik, satirik a novinár napísal počas svojho vyhnanstva v Brixene, vyšlo v edícii Petlice, v ešte exilových Listoch, a po Novembri ´89 aj vo vydavateľstve Atlantis, zatiaľ čo Doplněk uviedol na trh Novotného eseje, úvahy a polemiky Prečo Platón neumýval zeleninu.

Novotného knihu Jednou za život je jedenásty zväzok Knižnice Listov vydavateľstva Burian a Tichák a jej obálku zdobí dielo v Rakúsku žijúceho výtvarníka Martina Buriana.

Masy a individualita

Knižný výber sústreďuje zväčša autobiografické poviedky z rokov 1963 – 1970, nazvané Smäd mladých rokov, a Epizódy napísané v rokoch 1967 – 1972. Ich rozprávačom je mladý muž „ľahostajný k peniazom, majetku, úspechu, k pohodliu, prestíži a praktickosti“. Mlčí medzi ľuďmi, a tých je toľko, že „niet kam spadnúť“, sú „šťastní, veselí, plní činorodého úsilia“. Nehodí sa do svojich čias, ba do žiadnych, a najmenej do čias, o ktorých spisovateľ v službách boľševickej revolúcie Nikolaj Ostrovskij takto hovorí v úvodnej poviedke Šťastie: „Vraj mladý človek má právo na smútok. Možno, ale nemá právo otravovať svojím smútkom iných.“ Čiže zástupy odhodlaných, čo „zmenia stepi, tajgy a tundry na kvitnúcu krajinu“.

V protiklade k jeho videniu sveta osciluje myšlienka nemeckého spisovateľa Bruna Travena, ktorá ako motto uvádza druhú časť knihy: „Vesmír sa skladá z indivíduí, jednotlivcov, vôbec nie zo stád. Existuje skrze vzájomné pôsobenie indivíduí. A rúca sa, keď obmedzuje ich slobodnú pohyblivosť. Indivíduá sú atómy ľudského rodu.“

„Náš“ individualista je v neustálom pohybe, vytrvalo až urputne si hľadajúc svoje miesto v spoločnosti. Oddeľuje hodnoty od kvázi hodnôt a rázne odmieta akékoľvek kompromisy. Ak niekam kráča, mnoho ráz iba preto, že nepozná, nemusí poznať cieľ cesty, a k jeho búrlivému veku úplne prirodzene patrí zvyk častejšie odpovedať a zriedkavo sa pýtať, keďže je úprimne presvedčený o vlastnej pravde. Aj o tom, že by ju v dejinnom okamihu mohol, ba mal zvestovať masám. Veď tie sú už dávno pripravené vypočuť si ju, porozumieť jej, stotožniť sa s ňou ako s posolstvom a uskutočniť svoj sen a tým aj sen onoho mladého revolučného idealistu.

Ibaže vo chvíli, keď dav vyvoláva jeho meno a keď ho organizátori znovu vyzývajú, aby predniesol reč, všetko sa odohrá ako v zlom sne: rečník fatálne zlyhá. Predchádzajúci rétor zváľal schody vedúce k pódiu, a jemu nevyjde rozbeh. Doplachtí naň bruchom a nevie si spomenúť ani len na prvú vetu z vlastného prejavu. Všetkým je na smiech a keď nakoniec z hlbín pamäti predsa len vyloví úvodnú vetu, hovorí tak potichu, zmätene a nezrozumiteľne, že ho rýchlo nahradí akýsi robotnícky káder, ktorý sa davu prihovorí ľudovo, razantne a kategoricky.

Také čisté ako bolesť

V huriavku sveta iný spôsob mlčania a jeho hlbší zmysel, to jest zmysel poznania, predstavuje Sivomodré mesto – poviedka o smrteľne chorom spolužiakovi, ktorý sa „len usmieval, nič nechcel, na nič sa nepýtal“ a mal neprítomný, do diaľky upretý pohľad. Maľoval bolesť a vravel o nej: „Je plachá. Ale teraz mi už dovolí zakaždým urobiť aspoň pár ťahov štetcom. Má rada zimu, preto nekúrim a otváram okná. Chcem, aby si u mňa zvykla, aby bola pokojná ako modelka.“

Keď rozprávač príbehu násilím vnikne do jeho ľadovo studenej izby v slobodárni, v prvom momente zbadá biele, na stenu pribité plátno, pomaľované čiernou farbou, s červenou hviezdou v rohu. Až potom si uvedomí, že na dlážke leží mŕtvy spolužiak, ktorý „namaľoval bolesť tak krásne, akoby na svete nebolo nič čistejšie. Keby v tej chvíli zostúpil medzi nás Boh a spýtal sa, či má svet zbaviť bolesti za tú cenu, že zároveň zničí obraz, povedal by som: Nie.“

Medzná situácia človeka a „pokorné úsilie o nemožné“ je i témou poviedky o mužovi, čo sa chcel naučiť lietať, keďže „vo sne sa to dá a lietať vie aj hlúpa hus“. Jeho let trvá niekoľko sekúnd a najväčšmi ho pripomína mávanie rukami. Je to „let“ k pádu, na dno kameňolomu, kde sa s jeho sebazničením vyčerpajú všetky možnosti dosiahnuteľného.

Ani lásku, hoci sa nepýta, lebo „otázky zvádzajú k lži“, nemožno dosiahnuť a naplniť. Často sa ponáša na volanie mena, ktoré patrí milovanej osobe, existujúcej na rozhraní sna a skutočnosti. Aj láska ako vzácny druh ľudskej skúsenosti sa svojím intenzívnym prežívaním rovná medznej situácii (ibaže iného pôvodu) a hľadaniu či nachádzaniu hľadania, a to na ceste, po ktorej všetci kráčajú k smrti. A i „na tej spoločnej ceste sa míňajú“.

Autor poviedky modeluje z reálneho základu, na ktorý vrství reflexívno-filozofickú zložku textu so zreteľnou líniou príbehov (výnimku tvorí pár poetických skíc, napríklad text Povodeň). Ich miestom je priesečník želaného, nedosiahnuteľného a všeobecne nutného, v ktorej sa odohráva tradičný spor spoločnosti s individualitou obmedzenej pohyblivosti. S jedincom, ktorý – zľahka parafrázujúc spomenutého Travena – i napriek tomuto obmedzeniu atomizuje ľudský rod a je spoluzodpovedný za nepretržité napĺňanie jeho existencie.

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Košická Klinika detí a dorastu je opäť krajšia
  2. Aká je skutočná pravda o Partners Group Sk?
  3. Desať obľúbených multistop zájazdov do celého sveta
  4. Firmy, pri ktorých sa nemusíte obávať dvojakej kvality potravín
  5. S novou optikou máte v Poprade rýchlosť a kvalitu zaručenú
  6. V Trenčíne vzniká nová komunita, susedia tu budú priateľmi
  7. Nenechajte svojich zamestnancov „vyhorieť“!
  8. Tieto dizajnové hrnčeky a poháre na kávu ocení každý
  9. Získajte špičkovú klimatizáciu a toto leto ušetrite na elektrine
  10. ZOC MAX Prešov má za sebou úspešnú desaťročnicu
  1. Poľovníkom sa nestaneš, musíš sa ním narodiť!
  2. Bratislava začína s výstavbou bulváru Mlynské nivy
  3. Tréningové moduly HACCP online
  4. Kuba má záujem o spoluprácu s SPU v Nitre
  5. Návštevníkov Gardenie zaujali expozície SPU v Nitre
  6. Slováci si nevedia predstaviť svoj deň bez chleba a pečiva
  7. Vieme, čo môže spôsobovať neplodnosť u mužov a žien
  8. Košická Klinika detí a dorastu je opäť krajšia
  9. Desať obľúbených multistop zájazdov do celého sveta
  10. Aká je skutočná pravda o Partners Group Sk?
  1. Toto sú zdravotné problémy, o ktorých muži nehovoria 20 366
  2. Tieto dizajnové hrnčeky a poháre na kávu ocení každý 13 225
  3. Firmy, pri ktorých sa nemusíte obávať dvojakej kvality potravín 12 681
  4. Jordánsko: Najkrajšie miesta kráľovstva v púšti 10 256
  5. Miesta v Rakúsku, ktoré by ste mali vidieť. Kúsok za Bratislavou 7 724
  6. Desať obľúbených multistop zájazdov do celého sveta 6 404
  7. Vajíčka, chlebíky či niečo sladké? Kam v Bratislave na raňajky? 6 287
  8. V Trenčíne vzniká nová komunita, susedia tu budú priateľmi 4 078
  9. Nový projekt v Karlovej Vsi sa teší obrovskému 3 268
  10. Nenechajte svojich zamestnancov „vyhorieť“! 3 164

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Utiahnutý chlapec na pódiách trpel. Avicii nebol stvorený pre slávu

Po spolupráci s Madonnou mal dojem, že ju sklamal.

KULTÚRA

Zomrel švédsky hudobník Tim Bergling, známy ako DJ Avicii

Huodbník zomrel v Ománe vo veku 28 rokov.

Neprehliadnite tiež

stĺpček petra tkačenka

Vražda Kuciaka bola generačnou udalosťou

Jednému človeku sa ani po 61 dňoch neskrivil vlas na hlave – vrahovi.

Komentár Zuzany Kepplovej

Pelle robí inventúru

Zodpovedná politika sa dnes volá manažovanie.

autorská strana toma nicholsona

Rozdeľuje nás chudoba, nie nevedomosť

Dlhodobý nedostatok peňazí je nesmierne poučná skúsenosť

Komentár Petra Schutza

Vyháňač diabla Viktor

Zatvorením úradovne v Maďarsku by OSF šla Fideszu fakticky v ústrety.

komentár matúša krčmárika

Babiša tlačia k moci komunisti, politickí obchodníci bez ideálov

Českí komunisti nie sú stalinisti ani povojnoví idealisti, ale normalizátori.