Píše Carl Gershman (1943),
prezident amerického think tanku National Endowment for Democracy
V pondelok sme si pripomenuli dvadsiate piate výročie od začiatku Nežnej revolúcie v bývalom Československu. Na pripomenutie tejto udalosti odhalili lídrovi revolúcie, prvému postkomunistickému prezidentovi štátu a jednému z najvýznamnejších intelektuálnych a politických lídrov éry studenej vojny a nasledujúceho obdobia Václavovi Havlovi bustu v americkom Kongrese.
Tejto pocty sa dostalo len trom iným ľuďom zo zahraničia: vojnovému premiérovi Spojeného kráľovstva Winstonovi Churchillovi, vodcovi maďarskej revolúcie z rokov 1848 - 1849 Lajosovi Kossuthovi a švédskemu diplomatovi a záchrancovi maďarských Židov Raoulovi Wallenbergovi. Havel medzi nich jednoznačne patrí.
Zvláštna zodpovednosť
Keď len tri mesiace od začiatku revolúcie Havel prednášal svoj prejav na spoločnej schôdzi Kongresu, precítene hovoril o vďake svojej krajiny Spojeným štátom vrátane toho, ako prezident Woodrow Wilson veľmi pomohol vzniku Československa v roku 1918, ako americká obeť a vodcovstvo v troch vojnách – dvoch svetových a v jednej studenej – zachránili slobodu v Európe a ako základne dokumenty americkej ústavnosti „nás inšpirujú byť občanmi“.
Havel zdôrazňoval dôležitosť morálky v politike a ekonomike a povedal, že by sme svoje konanie mali založiť na „zodpovednosti voči niečomu vyššiemu, než je moja rodina, krajina, moja firma, môj úspech“.
