Píše ekonóm Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV
Ten však v oboch krajinách ďalej rastie a nasporené peniaze sa prejedli.
Keď Viktor Orbán vyhral v roku 2010 v Maďarsku voľby, čakalo na neho viacero ťažkých úloh. Jednou z najťažších bola otázka, ako znížiť verejný dlh, ktorý po osemročnej vláde socialistov narástol na 81 percent HDP. Krajina stála pred bankrotom.
Namiesto zdĺhavých a nepopulárnych štrukturálnych reforiem sa Orbán rozhodol pre rýchle a zdanlivo bezbolestné riešenie. Na zníženie dlhu použije prostriedky našetrené v druhom pilieri, ktorý v Maďarsku úspešne fungoval od roku 1998. Za dvanásť rokov narástli aktíva sporiteľov z nuly na jedenásť miliárd eur, čo činilo desať percent maďarského hrubého domáceho produktu. Viktor Orbán dal sporiteľom v druhom pilieri ponuku, ktorá sa nedala odmietnuť:
– Buď vystúpia z druhého piliera a svoje úspory prenesú do Sociálnej poisťovne. Tieto prostriedky potom budú zohľadnené vo výplate dôchodku zo Sociálnej poisťovne. Ako bonus si môžu sporitelia vybrať nezdanené výnosy presahujúce infláciu. Ak pri investovaní nejaké peniaze stratili, stratu im preplatí štát.
– Alebo v druhom pilieri zostanú, no zaplatia daň vo výške desať percent a okrem toho sa im už od dátumu rozhodnutia nebudú do štátneho dôchodku počítať odpracované roky. A navyše budú z vymeriavacieho základu odvádzať na dôchodok o dve percentá viac ako doteraz. To bol jasný signál najmä mladým sporiteľom, ktorí pred sebou majú ešte dlhé obdobie sporenia.
Sporitelia sa chytili
Ponuka, ktorá sa nedala odmietnuť, zaúčinkovala. Z celkového počtu tri milióny členov druhého piliera sa pre prevod peňazí do štátneho systému rozhodlo 96,8 percenta. Vláda to komentovala výrokom, že „verejný záujem zvíťazil nad súkromným“.
