Návrh zákona, ktorým chce Fico zahovoriť kradnutie vo vlastnej strane, je iste deravý a zrejme obsahuje aj zámerné nedopatrenia. Asi neprestrelíme, ak povieme, že premiér dobre vie aj o kolízii protischránkovej novely s európskymi smernicami.
Napriek tomu debata, ktorá sa spustila, akože „hlavný problém nie je účasť schránkových firiem“ (Gabriel Šípoš) a podobne, je scestná. Isteže, schránky nie sú hlavný problém. Tým je verejné obstarávanie ako také, keďže funguje ako paralelná ekonomika. Schránky sú „iba“ viac než indíciou, že v transakciách, ktorých sú koncovou adresou, je obchodným partnerom štátu (či samosprávy, nemocnice atď.) držiteľ verejnej funkcie.
Či už politik, úradník, manažér obstarávacej inštitúcie, alebo trebárs člen komisie, čiže ľudia, ktorí ako účastníci rozhodovacieho procesu sú v obludnom konflikte záujmov. A preto sa musia ukryť do anonymity, aby zmizlo z očí, že z držby verejnej funkcie ťažia profit. Ak toto nie je problém, tak Slovensko nemá žiadny.
