Píšu Filip Šebok a Richard Q. Turcsányi,
analytici Inštitútu ázijských štúdií
Rozsah diskutovaných problémov potvrdil rastúcu dôležitosť Ázie ako centra svetového diania. Pozitívne signály naznačujú, že navzdory častému pesimizmu môže byť „ázijské storočie“ érou kooperácie.
Najväčším prekvapením summitov je klimatická dohoda Spojených štátov a Číny. Ostatné krajiny však zostali bokom, a to vrátane hosťujúcej Austrálie, ktorej vláda má na túto otázku odlišný názor. V boji proti klimatickým zmenám sa tak oživuje predstava G2 - kondomínia dvoch mocností pri správe globálnych otázok, ktoré očakávajú, že zvyšok sveta ich bude nasledovať.
USA a Čína okrem toho uzavreli ďalšie dohody smerujúce k zlepšovaniu ich vzťahov. Uzavreli dohodu o vyhnutí sa nebezpečným vojenským incidentom, znížili vzájomné clá a zjednodušili vízové procedúry. Sú to pozitívne kroky, aj keď konflikt záujmov nemožno podceňovať.
Čína podozrieva Washington, že voči nej vedie politiku zadržiavania a snaží sa udržať si hegemónne postavenie v regióne. Spojené štáty sa zase obávajú straty vplyvu a potenciálnych agresívnych úmyslov čínskych lídrov. V kontexte Obamovho „ázijského pivotu“ vedú protichodné záujmy k rivalite medzi mocnosťami.
