Píše vedúci programu Bezpečnosť a obrana v think-tanku CEPI Milan Šuplata
ej úlohe chrániť si územie a občanov.
Vládny návrh rozpočtu verejnej správy nezodpovedá prísľubu, ktorý sme dali spojencom na septembrovom summite NATO vo Walese. Po dohode s premiérom a ministrami zahraničných vecí, obrany a financií tam prezident Kiska oznámil zvýšenie obranného rozpočtu z dnešného jedného percenta HDP na úroveň 1,6 percenta. Dokument predložený do parlamentu však naopak počíta s ďalším poklesom o 0,1 percenta v priebehu najbližších troch rokov.
Štandardom, ku ktorému sme sa prihlásili pred naším vstupom do aliancie, sú dve percentá a ešte v roku 2009 sme sa držali na slušnej úrovni 1,5 percenta. Čo sa odvtedy stalo? Ekonomická kríza je najjednoduchšie, ale nie na faktoch postavené vysvetlenie.
Hospodársky pokles naša ekonomika zaznamenala iba v roku 2010 a odvtedy stabilne rastie. Navyše, v rovnakom období, ako sa znížilo financovanie obrany približne o tretinu, sa celkový objem výdavkov štátneho rozpočtu zvýšil o osem percent. To znamená, že kým obrane sa výrazne uberalo, mnohým iným rezortom sa zvyšovalo.
Rastieme či klesáme?
Návrh rozpočtu uvádza zvýšenie obranných výdavkov v budúcom roku o 50 miliónov eur. To zďaleka nerieši úpadok vojenských spôsobilostí štátu, je to nepomerné k výške vnútorného dlhu rezortu (2 - 3 miliardy eur) a nezodpovedá to možnostiam, ktoré umožňuje rast slovenskej ekonomiky.
Po očistení o inflačné vplyvy bude budúcoročný obranný rozpočet vyšší len približne o 33 miliónov eur. V pomere k HDP má podľa vládneho návrhu rozpočtu dokonca historicky prvý raz klesnúť tesne pod psychologickú hranicu jedného percenta HDP (na úroveň 0,96 percenta).
Ak sa do roku 2017 skutočne dostaneme na úroveň 0,9 percenta HDP, plánujeme náš septembrový prísľub 1,6 percenta splniť skokovitým zvratom v rokoch 2018 až 2020 alebo náš medzinárodný záväzok iba nemyslíme vážne?
