Rozhodnutie Andreja Kisku vystúpiť v stredu ráno na pléne parlamentu je nielen nečakané, ale tak trochu aj splácaním dlhu. To, čo sa prezidentovi dá za necelý polrok v úrade opodstatnene vyčítať, sú totiž zmarené príležitosti nechať sa počuť v situáciách, ktoré si pýtali ostrý hvizd.
Bolo veru zopár takých, keď zasadiť sa autoritou hlavy štátu za či proti niečomu by správnej veci ak už nepomohlo, tak celkom iste neublížilo. A upozornilo verejnosť aj z iného, váženejšieho zdroja než sú kibici a samotní „postihnutí“, že – napríklad – vypísať rokovanie o nedôvere predsedovi vlády na sobotňajšiu noc je proti demokratickému poriadku.
