Bolo by dobre, keby namiesto „presvedčenia“ osobitosti a originálneho prístupu nastúpil trošku profesionalizmus.
Keď istá členka istého hudobného zoskupenia pred pár týždňami napísala v istom .týždenníku sťažnosť na hudobných profíkov, že sú to vlastne inštalatéri či prostitútky s rýchlymi prstami, ktorí za peniaze a bez presvedčenia zahrajú čokoľvek s kýmkoľvek, taký malinký nožíček sa mi vo vrecku otvoril. Ktovie prečo niekto vníma profesionála, ktorý dokáže veci lepšie, ako problém.
Minulý týždeň zase členka napísala sťažnosť na slovenského zvukára v „českom dome“ v New Yorku. Nevedno celkom presne, o čo išlo, keďže článok je trošku hysterický, ale obviňuje zvukára z fyzického útoku na kapelku. Hm. Asi sa započúval.
Práve som sa vrátil z koncertu v českom dome, čo je vlastne Czech Center, kultúrne zariadenie českej vlády na šírenie českej kultúry v New Yorku. Hral som tam s 12 ťažkými profíkmi z NYC, všetci si pochvaľovali. Toto mesto blahodarne pôsobí na centrum tolerancie v mozgu, lebo v prípade CC sa Slováci a Česi, dokonca v oficiálnych pozíciách, úplne normálne dohodli a tak v českom centre vôbec nie sú zriedkavé slovenské podujatia. Bez problému požičajú priestory, keď treba. Len v tomto roku som tam usporiadal už šesť koncertov . Vypredané. Ani raz nebol problém. S ničím. A v technike majú niekoľko Slovákov, nielen jedného.
