Len budúcnosť ukáže, či expozé prezidenta v Národnej rade bolo jednorazovou reflexiou rotácie na orloji funkcionárov, ktorá sa zliala s ľudovým protestom, alebo založením tradície zaujímania postojov k závažnej spoločenskej problematike.
Nech je, ako chce, za to, že prvýkrát zostúpil z nadstraníckeho oblaku do žitej politiky mimo ústavou diktovaných povinností, si Andrej Kiska – napriek určitému omeškaniu - zaslúži asi tri kladné body. Nie viac, aby mu nenapršalo do nosa.
Reč, ktorú predniesol, sa dala počúvať. Bola kompaktná, s jasnou štruktúrou a ústrednou myšlienkou, čo vystúpenie legitimovala. (Aký to kontrast so „správami“ Gašparoviča.) Bez náznaku konfrontačného hrotu či intervencie do právomocí exekutívy Kiska apeloval na riešenia, čím vyslal signál, že je plne empatický a stotožnený s tou časťou verejnosti, ktorá je pobúrená a žiada od vlády činy.
