Pápež František je kráľ. Tak sme v Prešporku oceňovali machrov. V utorok prehovoril Európskemu parlamentu do duše tak mocne, že v potlesku zdvihol na nohy aj extrémistov.
Kacírsky podotýkam: sú ovládateľní, veď preto sú extrémisti, tak aj ich impresívny prejav pápeža zasiahol. Aj mňa zasiahol. Keby som nebola zarytý pohan a pápež by bol sám, možno aj konvertujem.
Každá ľudská bytosť je neopakovateľná, povedal ten veľavážený pán. Násilie vyhovuje, ak je zabudnuté. Musíme obhajovať dôstojnosť človeka pred násilím. Musíme udržiavať živú demokraciu. Starí ľudia a mladí nezamestnaní nesmú byť osamelí. Európske inštitúcie nesmú byť byrokratické. Nestačí, aby Európa bola jednotná, ale aby každý človek požíval ľudskú dôstojnosť. Hladný človek nemá dôstojnosť. Duša nesie telo. Európa je ohrozená stratou vlastnej duše. Ústrednou témou Európskej únie sú ľudské práva. Bohvie, čo z toho a mnoho ďalšieho kráľovského zachytili tí, čo sú telom bez duše alebo dušu zapredali.
Myslím na malú židovskú pani Lýdiu z Francúzska, na jej chorého staručkého otca, na francúzsky antisemitizmus, na jej vnukov v Izraeli. Štyri dekády poskytuje so sestrou alibi a svedectvo o nevine odsúdeného z kauzy Cervanová. Súdy, normalizačné, demokratické aj európsky ich odmietli spôsobom, akým sa obhajovali nacisti, že rozhodnutie totalitného súdu je legitímne. Malá Lýdia so sestrou boli prenasledované, vydierané, ponižované, vysmievané. Hrozili im väzením, terorizovali ich.
