Píše ruský novinár Leonid Beršidskij (1969),
prispievateľ Bloomberg View
S tým, ako sa Európa ďalej angažuje vo vlečúcej sa ekonomickej vojne s Ruskom, prezident Vladimir Putin zúfalo potrebuje svojich sympatizantov v Európskej únii, aby lobovali za jeho záujmy.
Mnohí predpokladajú, že táto „piata kolóna“ je zložená z radikálov z krajnej pravice i krajnej ľavice, lenže skutočnosť je iná: vo vzťahu s Putinom sú aj mainstreamoví politici a intelektuáli, ktorí pri tom neargumentujú ani tak ideologicky ako skôr pragmaticky.
Pomoc z okraja
Radikáli sú, samozrejme, najhlasnejší. Nigel Farage, líder antiúniovej britskej strany UKIP, vyjadril svoj obdiv k Putinovi „ako k lídrovi, nie ako k ľudskej bytosti.“ Farage požaduje, aby Západ prestal odporovať ruskej činnosti na Ukrajine a spojil sa s Putinom v boji proti islamskému extrémizmu.
Ďalšou Putinovou obdivovateľkou je líderka francúzskeho ultranacionalistického Národného frontu Marine Le Penová. A Heinz-Christian Strache, predseda rakúskych slobodných vyzdvihol vládcu Ruska ako „čistého demokrata.“
Na krajnej ľavici síce Gregor Gysi, vodca nemeckej strany Die Linke, ktorá je nástupkyňou východonemeckých komunistov, odsúdil Putinovo zabratie Krymu, ale tvrdo podporoval kompromis za podmienok, ktoré by boli výhodné pre Rusko.
Zástupcovia európskej krajnej ľavice i pravice sa nedávno zúčastnili na smiešnej „pozorovateľskej“ misii v rebelských „republikách“ na východe Ukrajiny, kde sa konali voľby, ktoré však okrem Ruska nikto neuznal.
Niektorí z jeho podporovateľov by boli zjavne radi, keby bol Putin ešte asertívnejší: vidia ho ako mocného a bohatého spojenca, ktorý by im mohol pomôcť, aby sa im darilo lepšie v ich vlastných krajinách.
