Najlepšie sa vždy kradne a zbytočne utráca tam, kde možno utajenie kšeftu i neštandardný výber dodávateľa zakryť nejakým rozumne znejúcim alebo pre každého pochopiteľným citovým dôvodom.
Druhým prípadom je šport, kde sa z takej výstavby nových štadiónov a zákaziek pre blízkych „podnikateľov“ ľahko urobí vec národnej hrdosti. A z kritiky a pochybností protinárodné sprisahanie.
Všetko však tradične prekonáva rozkrádanie v rezorte obrany, kde možno akúkoľvek netransparentnosť odôvodniť vojenským tajomstvom a absenciu súťaže potrebou riešiť záležitosť rýchlo.
Špióni dnes predsa získavajú informácie z takzvaných otvorených zdrojov, napríklad z médií, častejšie, ako skrývaním sa v kríkoch za plotom vojenskej základne. A svet sa neustále mení, je plný hrozieb, na ktoré treba reagovať bez otáľania. To predsa pochopí každý. Navyše náš rezort kšeft neutajoval, len o ňom akosi neinformoval, a aj to len preto, lebo sa nikto nepýtal (na to, o čom nič nevedel).
