Samozrejme, že Lex Belize, ktorý v akejsi podobe v utorok schváli Národná rada, ťaženie renty z verejného obstarávania ako jeden z hlavných biznis modelov slovenského „podnikania“ nezlikviduje.
Nepomôžu ani pozmeňovacie návrhy opozície, keďže takzvaní užívatelia výhod na konci reťazca môžu cez spleť fiktívnych transakcií medzi bielym koňom, nastrčenými firmami (schránkami) a vlastnými účtami úspešne zahladzovať stopy. (Pozri kauza Rittig/Cokeville Assets/Oleo Chemical v Česku.) Tieto toky a potoky by dokázalo rozpliesť iba trestné stíhanie.
Problém je, že žalovať každé obstarávanie s podozrením na bieleho koňa, ktorý sa vyhlásil za „koncového užívateľa“, sa asi nedá. A bolo by márne ešte i vtedy, keby orgány činné v trestnom konaní boli nezávislé od štruktúr, ktoré tvoria paralelnú ekonomiku obchodovania so štátom (verejným sektorom). Čo, všakáno, ako všetci tušíme, asi nebude slovenský prípad.
