Píše filozof Jozef Bugár
Ako učiteľ som viackrát narazil na študentov, ktorí verili konšpiračným teóriám.
Malým šokom pre mňa bolo, keď mi najlepšia študentka v ročníku, krátko po tom, ako zabili bin Ládina, povedala, že podľa nej bin Ládin žije. Iná študentka ma presviedčala, že Američania nemohli byť na Mesiaci, lebo na to nemajú technológiu.
Má zmysel s takýmito názormi polemizovať alebo je lepšie ich ignorovať?
Na túto otázku je ťažké jednoznačne odpovedať. Napriek tomu si myslím, že je užitočné poznať niektoré základné znaky konšpiračných teórií a spôsob uvažovania ich zástancov. Skúsim uviesť niektoré z nich.
Útok, ktorý zhodil americké dvojičky? Ako to bolo s 9/11 naozajČítajte
Porucha myslenia
1. Ku konšpiračným teóriám inklinujú ľudia s dispozíciou k paranoidnej poruche osobnosti. Paranoja je psychická porucha, ktorá sa prejavuje tým, že človek má pocit prenasledovania. Aj neutrálne správanie iných si vysvetľuje ako nepriateľské. Konšpirátori však väčšinou nie sú psychicky chorí. Od bežného paranoika sa líšia tým, že on má pocit prenasledovania vo svojom bezprostrednom okolí, kým oni „odhalili“ sprisahanie na celosvetovej úrovni. Robia z paranoidných bludov takpovediac metafyzický princíp. Nejde teda o duševnú poruchu, skôr o poruchu myslenia, iracionálnosť.
2. Konšpiračné teórie majú pseudonáboženský charakter, ide o akúsi náhradnú vieru. Najviac sa to prejavuje v tom, že keď niekto verí jednej, tak má sklon veriť automaticky aj iným. Z dejín poznáme potvrdené konšpirácie (napríklad sprisahanie proti Cézarovi), ale aj viaceré také, ktoré sa nepotvrdili. Ak sa potvrdí nejaká konšpiračná teória, tak z toho automaticky nevyplýva, že musia byť pravdivé aj iné. Ich stúpenci zvyknú hovoriť, že keď v ne začali veriť, tak to bolo, ako keby precitli, spadli im šupiny z očí. Zažili niečo ako náboženské osvietenie.
