Píše publicista Juraj Hrabko
Predseda strany a vlády Robert Fico vyjadreniami k situácii na Ukrajine, ako aj teoretickej možnosti podať demisiu opäť raz popustil uzdu svojej fantázii. Obidve jeho vyjadrenia pritom neboli hodné ani jednej z jeho dvoch uvedených funkcií.
Na Ukrajine podľa neho hrozí veľký vojenský konflikt, pričom pravdepodobnosť jeho vypuknutia je až sedemdesiat percent. „Hovorím o priamom vojenskom konflikte, nehovorím o konflikte Rusko - Ukrajina, ale o veľkom konflikte,“ vyhlásil v debate Hospodárskych novín.
Dodal, že jeho informácie sú z Nemecka a dôveryhodné.
Zdroj, prirodzene, neprezradil, keďže médiá by ho okamžite kontaktovali a konfrontovali. A to by sa preňho s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, neskončilo dobre.
Táranie na druhú
Ak hocikto - vrátane premiéra a predsedu najsilnejšej politickej strany v krajine - hovorí na oficiálnom fóre niečo, čo nedokáže obhájiť argumentom, ale iba tajomným zdrojom, potom tára.
Ak ide o ústavného činiteľa, potom ide o táranie na druhú, ktoré v tomto prípade hraničí alebo je šírením poplašnej správy. Keďže sa však nikto nenaplašil, treba pripustiť skôr prvú možnosť. Aj keď politika typu „viem, ale nepoviem“ už vyšla dávno z módy.
Z kontextu ďalších vyjadrení premiéra Roberta Fica k situácii na Ukrajine – ako napríklad, že Európska únia je v ňom iba treťotriednym hráčom alebo že by sa v Európe mali nájsť sily, ktoré sú pripravené postaviť sa do roly mierotvorcov - sa zdá, že sa cíti z riešenia situácie v susednom štáte „akoby“ odstrkovaný. Čo možno čítať aj tak, že by úlohu aspoň jedného z mierotvorcov rád prijal. A ak mu ju nedá Únia, vezme ju aj od Putina.
