Ústavný súd potvrdil práva LGBT menšiny

Píše Peter Weisenbacher, riaditeľ Inštitútu ľudských práv

Po zverejnením nálezu o svojom rozhodnutí vo veci otázok pripravovaného referenda si Ústavný súd dal načas. Občianske združenie Aliancia za rodinu, iniciátor petičnej akcie, teda malo dosť času, keďže ako strana konania ho dostalo skôr, i príležitostí vniesť do verejného diskurzu svoju interpretáciu zákazu otázky o registrovaných partnerstvách. Dnes už s istotou môžeme povedať, že to bola dezinterpretácia.

Päťdesiatpäťstránkový dokument obsahuje okrem rozhodnutia súdu a jeho zdôvodnenia i argumentáciu kancelárie prezidenta i samotnej aliancie reprezentovanej Antonom Chromíkom. Je teda pomerne ľahké zistiť, čo kto tvrdí a ako skutočne súd rozhodol. Najdôležitejším z celého nálezu, a to nielen v tejto kauze, ale i pre budúcnosť, je dôvod vyhlásenia pôvodnej tretej otázky za protiústavnú. Nie je pravda, že dôvod je formálny, právny a spočíva v nejasnom jazyku. Ak by to tvrdil laik, je to lacná dezinterpretácia, v prípade, že to opakovane vyhlasuje právnik Chromík, nemôžem si odpomôcť od zistenia, že verejne klame. Ústavný súd totiž jednoznačne a explicitne uviedol vecné, obsahové dôvody svojho rozhodnutia.

Zacitujme z bodu 78, ktorý patrí k najpodstatnejším z celého dokumentu: „Chýbajúce kritérium sexuálnej orientácie pri kategorizovaní osôb v tretej preskúmavanej otázke má podľa názoru Ústavného súdu na posúdenie podmienok hypotézy čl. 93 ods. 3 ústavy zásadný význam.“ Odstavec 3 článku 93 je, samozrejme, onen bod, ktorým sa zakazuje obmedzovať práva ľudí referendom. Petičný výbor vo svojom stanovisku argumentoval: „Táto otázka sa pýta všeobecne na spolužitie mimo manželstva... Argumentácia diskrimináciou je irelevantná.“ Ústavný súd tvrdenia aliancie rázne zamietol, zjednodušene povedané ich označil za pretvárku, keďže všetci vieme, že ide o LGBT menšinu. Sexuálna orientácia v tejto otázke i v tomto referende má vskutku „zásadný význam“.