Bolo by upokojujúce žiť v predstave, že otrokárstvo sa skončilo pred stopäťdesiatimi rokmi, keď americký Sever vnútil Juhu jeho zákaz, ale skutočnosť sa od nej dosť líši.
Ešte desaťročie po občianskej vojne museli federálne jednotky dohliadať na to, aby sa oslobodení ľudia do otroctva opäť nedostali. O ďalších desať rokov nastúpil na belgický trón Leopold II., ktorý ako vlastník Slobodného konžského štátu zotročil miestne obyvateľstvo: milióny ľudí zostali zmrzačené za neplnenie kvót na zber kaučuku, ďalšie milióny prišli o život. Stáročia trvajúci obchod s otrokmi v Osmanskej ríši v tom čase už dožíval, ale ešte neskôr sa objavili dva totalitné režimy, ktoré otrockú prácu vo veľkom využívali. Dôvod na oslavu však nenastal ani po ich páde. Vládou posvätené, ak nie podporované otrokárstvo prežíva dodnes.
