Píše analytik Kryštof Kruliš
z Výskumného centra Asociácie pre medzinárodné otázky
Zverejnené mantinely európskych vyjednávačov tomu odporujú.
Myšlienka prepojiť Spojené štáty a Európsku úniu zónou voľného obchodu a vytvoriť tak ohromný transatlantický trh sa prvýkrát začala objavovať už v 90. rokoch minulého storočia. V závere tejto dekády boli uzatvorené prvé čiastkové dohody medzi oboma stranami, ktoré vo vymedzených odvetviach zaviedli vzájomné uznávanie štandardov a certifikácií.
Isté uľahčenie obchodu tak nastalo napríklad v telekomunikáciách, farmaceutickom priemysle či v oblasti lekárskych zariadení. Úvahy o celoplošnej obchodnej dohode však vtedy nenašli dostatočnú podporu.
Európska únia a Spojené štáty odvtedy uzavreli rad dohôd o voľnom obchode s rôznymi krajinami. Únia tak vytvorila zónu voľného obchodu napríklad s Juhoafrickou republikou, Mexikom, Južnou Kóreou a nedávno dovŕšila rokovania aj s Kanadou.
Spojené štáty majú okrem zóny NAFTA s Kanadou a Mexikom uzavreté dohody aj s Austráliou, Južnou Kóreou, Singapurom a intenzívne rokujú aj o širokej zóne voľného obchodu, ktorá by zahrnula rad krajín v pacifickej oblasti.
