Keby Robertovi Ficovi vyšlo všetko podľa plánu, mohol svoju septembrovú päťdesiatku oslavovať v úrade prezidenta. Keďže mu však voliči tento darček k jubileu nedopriali, musí sa dnes stále zaoberať otravnými problémami, ktoré chcel mať z krku: vnútornými pnutiami v Smere počnúc, otázkou, čo ešte ponúknuť voličom, ktorí v niekoľkých voľbách nechali stranu v štichu, končiac.
Veštiť, či sa to v sobotu v Nitre nejako prejaví, nie je ťažké. Slávnostné snemy Smeru nie sú miestom, kde by sa triasla zem. Naopak, program je predvídateľný na niekoľko rokov dopredu: predsedov prejav, dekorovanie zaslúžilých straníkov, pozdravy hostí, a ak zvýši čas, tak aj krátka diskusia, ktorá hladký priebeh nijako nenaruší. Keď sa v strane niečo deje – napríklad tlak na odchod Pavla Pašku, prípadne kandidatúra predsedu na prezidenta – zostáva to v úzkom kruhu.
Na prvý pohľad je dôvodov na oslavu dosť. Pre slovenskú politickú stranu je umením vôbec sa dožiť pätnástich rokov. Smer to zvládol nielen bez štiepenia, ale tiež bez viditeľnejších sporov. Aspoň navonok je v dobrej kondícii, má nerozborný a najväčší poslanecký klub v ponovembrovej histórii, a ako potvrdili aj komunálne voľby, je silný aj v regiónoch.
