Píše Charles Lane,
komentátor Washington Post a Fox News
V autoritatívnych režimoch nie je nič dôležitejšie ako vôľa vládcov udržať sa pri moci akýmikoľvek nevyhnutnými prostriedkami.
Budú mať klesajúce ceny ropy vplyv na agresívnu zahraničnú politiku ruského prezidenta Vladimira Putina, keď sa zdá, že západná diplomacia a ekonomické sankcie v tomto ohľade zlyhali? Môže byť šok pre ruskú ekonomiku, ktorá je závislá od exportu ropy, taký veľký, aby destabilizoval samotný Putinov režim?
„Nie je jasné,“ píše Martin Feldstein, vynikajúci ekonóm z Harvardovej univerzity, či Putinov režim (ale tiež režimy v iných ropných krajinách ako Venezuela či Irán) „môže prežiť budúcnosť charakterizovanú zásadným a trvalým poklesom cien ropy.“
Šlo o peniaze
Odpoveď závisí od toho, kto mal presnejší odhad dynamiky autoritatívnej moci: Jegor Gajdar alebo Emmanuel Goldstein.
Gajdar, ktorý zomrel pred piatimi rokmi, bol známy najmä ako ekonóm a vrcholný úradník v postsovietskej ruskej vlády prezidenta Borisa Jeľcina a propagátor tézy, že Sovietsky zväz skolaboval do veľkej miery preto, že v dôsledku rozhodnutia Saudskej Arábie zo septembra 1985, že zvýši produkciu ropy, prudko klesli jej ceny.
Saudskoarabské rozhodnutie, ktoré Gajdar označoval ako zámerný pokus uvoľniť sovietske zovretie Afganistanu, ktorý bol vtedy dôležitým bojiskom studenej vojny, stálo Sovietsky zväz približne dvadsať miliárd dolárov ročne. Ako napísal v eseji z roku 2007, šlo o „peniaze, bez ktorých krajina jednoducho nemohla prežiť.“
V dôsledku nedostatku hotovosti, ale tiež preto, že si nebol schopný požičať od Západu a nebol ani schopný prostredníctvom perestrojky rýchlo zreformovať sovietsku ekonomiku, vtedajší sovietsky líder Michail Gorbačov podľa Gajdara zistil, že nemá inú možnosť než „začať okamžité rokovania so Západom o podmienkach kapitulácie“.
