Píše Jarmila Lajčáková z Centra pre výskum etnicity a kultúry
Moja kolegyňa Zuzana Balážová často spomína, ako ju na základnej škole presviedčali , aby sa vyučila za čašníčku. „Vieš Zuzka, bude to pre teba lepšie,“ radili jej. Zuzka však mala v škole takmer samé jednotky a jasnú predstavu o tom, že pôjde na gymnázium.
Uspela tam, rovnako ako na vysokej škole. Dnes je u nás úspešnou výskumníčkou. Zuzane sa podarilo prekonať predstavy svojho okolia o tom, na „čo by mala“, keďže je Rómkou.
V porovnaní s tým, čo dnes na Slovensku zažíva väčšina rómskych detí a mladých ľudí, je Zuzanin príbeh skôr výnimkou. Naše výskumy potvrdzujú, že mnohí učitelia nedôverujú schopnostiam niektorých detí. Nereagujú na ich potreby, nevyrovnávajú šance na úspech.
Práve naopak. Odlišnosť (a je jedno, či ide o údajné zaostávanie, alebo nadpriemernosť) sa rieši paralelným vzdelávaním tak, aby takéto deti „nenarúšali“ tempo „normálnych“ žiakov.
