Píše ekonómka Éva Várhegyi
Príbeh pôžičiek v devízach sa v Maďarsku blíži ku koncu. Pri riešení problému, ktorý sa z roka na rok zhoršoval, vládu motivovala najmä vidina politického zisku. Preto nevybrala riešenie, ktoré by pri najmenších možných nákladoch pre spoločnosť ponúklo dlžníkom najväčšiu možnú pomoc.
Pre kabinet Viktora Orbána bolo dôležitejšie potrestanie bánk v úlohe obetných baránkov než uľahčenie situácie dlžníkov, čo sa ocitli v pasci. Odkladanie radikálneho riešenia, konvertovanie úverov v devízach na forinty zaťažilo banky viac, než bolo nutné a bolo to nevýhodné aj pre dlžníkov, pretože sa svojich devízových úverov mohli zbaviť len pri oveľa slabšom kurze forintu.
Príbeh sa začína na začiatku tohto tisícročia, keď sa stali veľmi populárnymi pôžičky účtované vo švajčiarskych frankoch, ktoré mali oveľa výhodnejšie úroky ako pôžičky vo forintoch. Kríza, ktorá vypukla v roku 2008, však radikálne zmenila situáciu: frank sa posilnil oproti všetkým ostatným menám, forint stratil veľa zo svojej hodnoty a rýchle znižovanie úrokov Maďarskej národnej banky spustené v roku 2013 oslabilo maďarskú menu ešte viac (vláda chcela oslabovaním forintu naštartovať ekonomiku).
Splátky z úverov sa po prepočítaní na forinty výrazne zvýšili a spôsobili vážne problémy státisícom rodín. Za švajčiarsky frank sa dnes vo forintoch platí o 60 percent viac než v roku 2008.
