Stupídne vtipkovanie je horšie ako koža na prevarenom mlieku. Trápne je, keď sa baví akurát autor žartu. Pocit je z vreca obdobných trápností, ako keď empatický úbožiak zíza na zlého herca alebo počúva metajúceho sa či skučiaceho speváka.
Malú naničhodnú vecičku zabalia do škatúľ od najväčšej po najmenšiu a obdarovaný sa má radovať, že vo veľkej papundeklovej škatuli nájde nič. Proces odbaľovania má byť prameňom zábavy. Bývajú aj vecičky zabalené do žartovnej kopy novín a potom do škatule. Hoci už „žartovná kopa“ novín je oxymoron. Čo už potom vec nájdená v kope.
